O farnosti

Farnosť Panny Márie Kysucké Nové Mesto

Farnosť Panny Márie vznikla k 01. júlu 2010 dekrétom diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa rozdelením farnosti Kysuckého Nového Mesta, ktorej počiatky siahajú do začiatku 14. storočia. V rokoch 1332 – 1337 už existovala fara v Radoli.

Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325. V roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol zasvätený sv. Jakubovi. Po zániku kostola v Radoli, zostal farský kostol sv. Jakuba jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 000 farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola v rokoch 1801 – 1817 prestavaná na kostol zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Do novej farnosti patrí dolná časť mesta a filiálky Radoľa a Budatínska Lehota. Farnosť je zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, rovnako ako farský kostol. Prvým farárom novej farnosti sa stal vdp. Ján Uskoba. Farnosť má približne 9000 obyvateľov, z toho cca 7300 katolíkov.

Filiálka Radoľa

bola v minulostinajstaršou farnosťou na Kysuciach. V roku 1956 boli v lokalite Koscelisko vykopané pozostatky najstaršieho kostola na Kysuciach z 13. storočia. V Radoli je Kostol sv. Cyrila a Metoda, Kaplnka Panny Márie Pomocnice kresťanov z roku 1780, zvonica a niekoľko krížov. V máji 2013 posvätil žilinský diecézny biskup Tomáš Galis základný kameň pod výstavbu nového kostola v Radoli. Projekt vypracoval Ing. arch. Ľubomír Zaymus. Kostol bol konsekrovaný v sobotu 23. apríla v roku 2016.

Filiálka Budatínska Lehota

nemá svoj kostol. Veriaci sa stretávajú na svätých omšiach niekoľko krát v roku v dome nádeji na miestnom cintoríne. V roku 2011 bol nad obcou požehnaný dvojríž, pri ktorom sa na sviatok svätých Cyrila a Metoda slávi svätá omša.

Ulice patriace do farnosti Panny Márie:

Belanského, Clementisova, Dlhomíra Poľského, Kollárova, Komenského, Lipová, Litovelská, Matice Slovenskej, Murgašova, Nábrežná, Pivovarská, Rudinská cesta, Vajanského, 1.mája

(ostatné ulice v KNM patria do Farnosti sv. Jakuba)

Kňazi pôsobiaci vo farnosti:

    Farári:

  • Ján Uskoba – 2010 – 2016
  • Andrej Týleš – 2016 –
    Kapláni:

  • Dušan Pecko – 2010 – 2011
  • Peter Franek – 2011 – 2015
  • Štefan Fábry – 2015 – 2017
  • Martin Hruška – 2017 – 2019
  • Michal Svatený – 2019 –

Významní rodáci:

Jozef Jakub Belánsky

(iné varianty mena Belanský, Belánszky, Bellansky)

Narodil sa 20. júna 1769 v Kysuckom Novom Meste. Pochádza zo zemianskeho rodu s prídomkom z Belej a Horného Lieskového. Pri krste dostal mená Jozef Jakub, jeho otcom bol Ondrej Belánsky a matkou Anna rod. Sidorová. Študoval na gymnáziu v Pešti a v Budíne, filozofiu a teológiu v Pécsi a vo Vacove.

12. augusta 1792 ho vysvätili za kňaza. Stal sa profesorom biblistiky a cirkevného práva v seminári vo Vacove. Získal viacero cirkevných hodností: 1802 vacovský kanonik, 1808 titulárny opát báth-monostorský, 13. októbra 1820 veľprepošt katedrálnej kapituly v Nitre.

Cisár František II. ho 4. marca 1823 vymenoval za banskobystrického diecézneho biskupa. Po potvrdení pápežom, 24. novembra 1823 ho prímas Alexander Rudnay 8. februára 1824 v Budíne vysvätil za biskupa. Mnoho diecéznych inštitúcií podporoval z vlastných prostriedkov. V Banskej Bystrici založil materskú školu. Za jeho finančnej podpory prebehla renovácia a rozšírenie biskupskej katedrály v Banskej Bystrici. Podporoval literárne snahy slovenských katolíckych kňazov. Jeho cirkevné historické práce zostali v rukopise.
Zomrel 4. januára 1843, Žiar nad Hronom. Pochovaný je v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom.

don Jozef Kubička

Narodil 18. februára 1923. K saleziánom vstúpil 16. augusta 1942. 16. augusta 1948 zložil doživotné sľuby v Svätom Beňadiku. Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 bol intervenovaný v koncentračnom tábore v Podolínci a neskôr v Pezinku. Ďalšie roky prežil v Bratislave na Trnávke, kde tajne pôsobil ako salezián. 17. augusta 1953 prijal z rúk tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca kňazskú vysviacku. V rokoch 1953 – 1955 pracoval ako administratívny pracovník Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rokoch 1956 – 1983 pôsobil ako kostolník v Kysuckom Novom Meste. Od roku 2002 žil v domove sociálnych služieb v Oravskej Lesnej. Zomrel 19. februára v roku 2013 v Oravskej Lesnej. 22. februára 2013 bol pochovaný na miestnom cintoríne v Kysuckom Novom Meste.

Don Jožko Sobota na neho spomína ako na svojho asistenta v Šaštínskom gymnáziu, ktorý bol zbožný, stále usmiaty, svedomitý, húževnatý a hlavne veľký športovec – futbalista.

© 2017 DP