O farnosti

Farnosť Panny Márie Kysucké Nové Mesto

Farnosť Panny Márie vznikla k 01. júlu 2010 dekrétom diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa rozdelením farnosti Kysuckého Nového Mesta, ktorej počiatky siahajú do začiatku 14. storočia. V rokoch 1332 – 1337 už existovala fara v Radoli.

Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325. V roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol zasvätený sv. Jakubovi. Po zániku kostola v Radoli, zostal farský kostol sv. Jakuba jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 000 farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola v rokoch 1801 – 1817 prestavaná na kostol zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Do novej farnosti patrí dolná časť mesta a filiálky Radoľa a Budatínska Lehota. Farnosť je zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, rovnako ako farský kostol. Farnosť má približne 9000 obyvateľov, z toho cca 7300 katolíkov.

 

Filiálka Radoľa

bola v minulostinajstaršou farnosťou na Kysuciach. V roku 1956 boli v lokalite Koscelisko vykopané pozostatky najstaršieho kostola na Kysuciach z 13. storočia. V Radoli je Kostol sv. Cyrila a Metoda, Kaplnka Panny Márie Pomocnice kresťanov z roku 1780, zvonica a niekoľko krížov. V máji 2013 posvätil žilinský diecézny biskup Tomáš Galis základný kameň pod výstavbu nového kostola v Radoli. Projekt vypracoval Ing. arch. Ľubomír Zaymus. Kostol bol konsekrovaný v sobotu 23. apríla v roku 2016.

Filiálka Budatínska Lehota

nemá svoj kostol. Veriaci sa stretávajú na svätých omšiach niekoľko krát v roku v dome nádeji na miestnom cintoríne. V roku 2011 bol nad obcou požehnaný dvojríž, pri ktorom sa na sviatok svätých Cyrila a Metoda slávi svätá omša.

Ulice patriace do farnosti Panny Márie:

Belanského, Clementisova, Dlhomíra Poľského, Kollárova, Komenského, Lipová, Litovelská, Matice Slovenskej, Murgašova, Nábrežná, Pivovarská, Rudinská cesta, Vajanského, 1.mája

(ostatné ulice v KNM patria do Farnosti sv. Jakuba)

Kňazi pôsobiaci vo farnosti:

Farári:

  • Ján Uskoba – 2010 – 2016
  • Andrej Týleš – 2016 –

Kapláni:

  • Dušan Pecko – 2010 – 2011
  • Peter Franek – 2011 – 2015
  • Štefan Fábry – 2015 – 2017
  • Martin Hruška – 2017 – 2019
  • Michal Svatený – 2019 – 2020
  • Michal Meliš – 2020 – 

Významní rodáci:

Jozef Jakub Belánsky

(iné varianty mena Belanský, Belánszky, Bellansky)

Narodil sa 20. júna 1769 v Kysuckom Novom Meste. Pochádza zo zemianskeho rodu s prídomkom z Belej a Horného Lieskového. Pri krste dostal mená Jozef Jakub, jeho otcom bol Ondrej Belánsky a matkou Anna rod. Sidorová. Študoval na gymnáziu v Pešti a v Budíne, filozofiu a teológiu v Pécsi a vo Vacove.

12. augusta 1792 ho vysvätili za kňaza. Stal sa profesorom biblistiky a cirkevného práva v seminári vo Vacove. Získal viacero cirkevných hodností: 1802 vacovský kanonik, 1808 titulárny opát báth-monostorský, 13. októbra 1820 veľprepošt katedrálnej kapituly v Nitre.

Cisár František II. ho 4. marca 1823 vymenoval za banskobystrického diecézneho biskupa. Po potvrdení pápežom, 24. novembra 1823 ho prímas Alexander Rudnay 8. februára 1824 v Budíne vysvätil za biskupa. Mnoho diecéznych inštitúcií podporoval z vlastných prostriedkov. V Banskej Bystrici založil materskú školu. Za jeho finančnej podpory prebehla renovácia a rozšírenie biskupskej katedrály v Banskej Bystrici. Podporoval literárne snahy slovenských katolíckych kňazov. Jeho cirkevné historické práce zostali v rukopise.
Zomrel 4. januára 1843, Žiar nad Hronom. Pochovaný je v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom.

don Jozef Kubička

Narodil 18. februára 1923. K saleziánom vstúpil 16. augusta 1942. 16. augusta 1948 zložil doživotné sľuby v Svätom Beňadiku. Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 bol intervenovaný v koncentračnom tábore v Podolínci a neskôr v Pezinku. Ďalšie roky prežil v Bratislave na Trnávke, kde tajne pôsobil ako salezián. 17. augusta 1953 prijal z rúk tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca kňazskú vysviacku. V rokoch 1953 – 1955 pracoval ako administratívny pracovník Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rokoch 1956 – 1983 pôsobil ako kostolník v Kysuckom Novom Meste. Od roku 2002 žil v domove sociálnych služieb v Oravskej Lesnej. Zomrel 19. februára v roku 2013 v Oravskej Lesnej. 22. februára 2013 bol pochovaný na miestnom cintoríne v Kysuckom Novom Meste.

Don Jožko Sobota na neho spomína ako na svojho asistenta v Šaštínskom gymnáziu, ktorý bol zbožný, stále usmiaty, svedomitý, húževnatý a hlavne veľký športovec – futbalista.

Obraz Panny Márie s Ježiškom s Kysuckým Novým Mestom
Nápis: ES REGINA POLI DUODENO SIDERE CINCTA.
SIS MATER NOSTRI VIRGO MARIA LOCI.
(Si Kráľovná nebies, ozdobená vencom dvanástich hviezd.
Panna Mária, buď našou Matkou tohto mesta.)
Erb Farnosti Panny Márie
Popis erbu: Zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúci zlatý dvojitý procesiový kríž na streibornej žrdi (z erbu Žilinskej diecézy), sprevádzaný striebornými písmenami K a M (sv. Konštantín a sv. Metod – patróni filiálneho kostola v Radoli) – to všetko prevýšené streibornou zlatom prepásanou ľaliou, zhora obopätou oblúkom dvanástich hviezd (symboly Panny Márie – patrónky Farského kostola a farnosti). Nad stítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre (znak farnosti).
© 2017 DP